Západné Tatry - Roháče
|
Západné Tatry sa rozkladajú na ploche 400 km2 a sú druhým najvyšším horstvom na Slovensku. Najväčšia časť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia časť na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku. Hranicu s Vysokými Tatrami na východe tvorí Ľaliové sedlo s Chočskými vrchmi na západe Suchá dolina a Hutianske sedlo. Vyznačujú sa výrazným, veľmi kľukatým hlavným hrebeňom v dĺžke 35 km, kde značná časť vrcholov má výšku nad 2000 m. Najvyšším vrcholom hlavného hrebeňa je Baníkov (2178 m) a najvyšší vrch Bystrá (2248 m) je necelý kilometer južne od hlavnéhohrebeňa. Turisticky najkrajšia a najpríťažlivejšia časť Západných Tatier sú Roháče na západnom okraji pohoria. Charakteristickými vrchmi podľa ktorých sú nazvané sú Ostrý Roháč (2084 m) a Plačlivé (2126 m) so svojimi divoko rozorvanými štítmi.
Najkratší prístup je Roháčskou dolinou zo Zverovky. Najznámejšími turistickými strediskami Západných Tatier sú Podbanské, Pribylina, Račkova dolina, Žiarska dolina, Zverovka a Oravice.
Oravská časť Západných Tatier sa nazýva Roháče a turista tu nájde všetko - mohutné skalnaté vrcholy, ostré bralá, hlboké lesy, vodopády alebo plesá, malebné doliny kontra vysoké štíty. Pokiaľ nemáte náladu alebo fyzickú kondíciu na vysokohorskú turistiku, Západné Tatry Vám poskytnú množstvo ľahších túr v podhorí lesov. Je tu veľké množstvo prírodných rezervácií, chránených prírodných nálezísk alebo prírodných výtvorov. Rozlieha sa na území dvoch štátov - Slovenska a Poľska.
Roháčska dolina
| |
Roháčska dolina je príkladom ľadovcom tvarovaného terénu. Jeho pozostatkom sú v jej závere Roháčske jazerá. Návštevníkovi sa už počas prechádzky po ceste vedúcej k bývalej Ťatliakovej chate naskytujú krásne pohľady na hlavný hrebeň Roháčov, skupinu Baníkova, Troch kôp či Plačlivého, Ostrého Roháča a Volovca.
Začiatok trasy je pri chate Zverovka. Cesta vedie po asfaltovej komunikácii a červenej značke smerom k bývalej Ťatliakovej chate, kde cesta končí a pokračujú horské chodníky. Dĺžka tejto trasy je 3,1 km. Sprievod vozíčkarov je nevyhnutný. Prístup k trase je osobným autom na parkovisko v Roháčskej doline.
Juráňova dolina
|
Trasa vedie z Oravíc - neďaleko kúpaliska, po červenej značke. Prvá časť trasy vedie po asfaltovej ceste popri Tichom potoku v Tichej doline. Výrazný je kaňon doliny zarezaný do druhohorných vápencov a dolomitov, obrie hrnce na dne Juráňovho potoka. Tiesňava je dlhá asi dva kilometre. Nachádzajú sa tam zvyšky drevených mostových trámov. Skalnaté útvary dávajú priestor vašej fantázii, pretože sa tam dajú nájsť rôzne postavičky a tváre napr. trpaslík, ježibaba, čert a pod., čo poteší hlavne deti. Na najťažších úsekoch sú rebríky s reťazami. Ďalej chodník vedie Juráňovou dolinou na sedlo medzi Ježovým vrchom a Umrlou, kde je odpočívadlo. Časťou Bobroveckej doliny cesta vedie späť do Oravíc. Dĺžka celej trasy je 8 km, prevýšenie 170 m a čas prechodu sú 3 hod. Dolina je najkrajšia na jar, ale vďaka horskej polohe má dostatok vody po celý rok...
Lesná cesta Tichá dolina v Oraviciach
Vhodná pre vozíčkárov, kočiar aj in-line korčuliarov
Západné Tatry sú mladým horstvom, južné svahy sú kratšie a strmšie, severné dlhšie s miernejším sklonom. Hlavný hrebeň je 37 km dlhý, prevažná väčšina vrcholov je vyššia ako 2000 m n. m., najvyšším z nich je Bystrá (2248 m n.m.). Vegetácia v tejto časti Tatier utrpela najmä vplyvom pasenia, predovšetkým vysokohorského salašníctva a pálenia dreveného uhlia. Klčovaním kosodreviny klesla horná hranica lesa o 150 m.
Začiatok trasy: Oravice a koniec trasy je pri horárni v Tichej doline po červenej značke. Dĺžka trasy je 3,4 km. Povrch na ceste je asfalt. Odporúčame sprievod. Prístup k trase je osobným autom do Oravíc na parkovisku vzdialenom 200 m od nástupu na turistický chodník.
Lesná cesta Bobrovecká dolina
Vhodná pre vozíčkárov, kočiar aj in-line korčuliarov
Bobrovecká dolina sa nachádza v severnej časti Západných Tatier je ľadovcovou dolinou s prirodzeným výskytom teplých prameňov, ktoré dnes z podzemia výdatne zásobujú oravické termálne kúpaliská. V minulosti sa z okolitých vápencov pálilo vápno, základy vápenných pecí sa zachovali dodnes. V súčasnosti je Bobrovecká dolina vodným zdrojom Oravského skupinového vodovodu zásobujúcim pitnou vodou takmer všetky oravské mestá a obce.
Začiatok trasy: Oravice po modrej značke asfaltovým chodníkom. Koniec trasy je pod Grúnikom a jej dĺžka je 3,2 km. Odporúčame sprievod. Prístup k trase je osobným autom do Oravíc s možnosťou parkovania na parkovisku vzdialenom 200 m od nástupu na turistický chodník.
|
Prosiecka dolina- Liptov
|
Medzi čarokrásnymi dolinami v okolí má Prosiecka dolina osobitné postavenie. Svojou rozmanitosťou totiž nemá široko-ďaleko konkurencie. Je to krasová dolina nachádzajúca sa v Chočských vrchoch, ktoré pretína od severu na juh. Jej celková dĺžka je 3,5 km. Začína na horských lúkach Svoradu a vyúsťuje v blízkosti podhorskej obce Prosiek. Zároveň je súčasťou rovnomennej národnej prírodnej rezervácie.
|
Vchádza sa do nej z dediny Veľké Borové z miesta Svorad alebo opačnou stranou z obce Prosiek. Od Prosieku nás čaká asi najpôsobivejší úkaz celej doliny - Vráta. Ide o dve vysoké skalné steny stojace oproti sebe. Pomedzi ne preteká zurčiaci potôčik, ktorý túto nádheru vytvoril. Pokračujúc ďalej zistíme, že potok sa stráca v podzemí a opäť sa objaví až na konci doliny. Zvyšok trasy teda prechádzame po suchom koryte bývalého potoka. Všade navôkol nás sprevádza nádherná príroda s pestrými skalnými útvarmi. Z križovatky "Sokol" sa možno dostať k 15m vysokému vodopádu "Červené piesky" a ďalej pokračovať do skalnatej časti doliny. Tieto skalné rokliny je potrebné zdolávať rebríkmi, ktoré však majú pevnú konštrukciu, takže sa niet čoho obávať. Rebríky by mali zvládnuť i starší návštevníci.
Prekvapením pre každého je prítomnosť železničných koľajníc zabudovaných v skalnatých bralách. Zdá sa to až neuveriteľné, ale v minulosti cez tento pomerne neschodný terén premávali vozy - jedná sa o pozostatok starej cesty.
Zdolajúc túto skalnatú časť, dostávate sa na idylickú lúku Svorad, odkiaľ môžete pokračovať v náučnom chodníku na Veľké Borové, prípadne obohatiť vašu túru výstupom na Prosečné. Kto sa však dostal až sem a má dostatok času, nemal by si nechať ujsť pokračovanie v ceste na Mlyny oblazy, z ktorých sa dá zídením Kvačianskou dolinou vrátiť do východiskového bodu túry. Prosiecka dolina patrí medzi najnavštevovanejšie doliny Slovenska.
|
Kvačianska dolina - Liptov
Je čarokrásna tiesňava ukrytá v Chočských vrchov, na pomedzí Liptova a Oravy. Kvačianskou dolinou vedie náučný chodník, pričom ide o nenáročnú oddychovú trasu, ktorá trvá kľudným tempom aj s prestávkami niekoľko hodín. Trasa je teda vhodná pre všetky tipy turistov, rovnako pre deti aj dôchodcov. Do Kvačianskej doliny sa možno dostať z viacerých východiskových bodov. Jedným z nich je veľmi pekná dedina Kvačany, vzdialená len zopár kilometrov od Liptovskej Mary. Čaká na vás príjemná prechádzka v malebnom, horskom prostredí, ktorá sa každému vryje do pamäte. Cestou môžete vidieť všetky krásy tejto jedinečnej doliny z "vtáčej perspektívy", nakoľko chodník nevedie korytom doliny, ale horou s výhľadom do doliny. Ráztocký vodopád je ukrytý v kamennej tiesňave je vysoký do desať metrov a ide o vizuálne veľmi pekné miesto hlavne v čase, keď je v potoku viac vody. |
Lokalita Oblazy je v tunajšej oblasti známa široko ďaleko. Ide o veľmi peknú lokalitu, či lepšie povedané voľné pristranstvo uprostred okolitých kopcov pri sútoku Borovianky, Hutianky a Ráztočianky. Obklopené hukotom vody, strmými skalami a hlbokými lesmi ide o naozaj nádherné miesto. Ešte aj dnes sa tu vyskytujú medvede a rysy. Ako v rozprávke tu stoja drevené vodné mlyny - Brunčiakovský a Gejdošovský a píla - pamiatky ľudového technického staviteľstva z počiatku 19. storočia. Keďže Oblazy sú významnou križovatkou, dá sa odtiaľto pokračovať rôznymi smermi. Možno sa vrátiť do Kvačian, pokračovať na Huty, alebo na Veľké Borové a teda pokračovať po náučnom chodníku Prosiecka-Kvačianska dolina.
|
Oravská priehrada
 |
Vodná nádrž Oravská priehrada je najvyhľadávanejším turistickým centrom hornej Oravy, ktorá sa podľa miestnej rieky nazýva Biela Orava. Oravská priehrada so svojimi strediskami, z ktorých najznámejšie je Slanická osada, dáva možnosti pre rozvíjanie mnohých vodných športov ako vodné bicyklovanie, člnkovanie, potápanie, vodné lyžovanie windsurfing, jachting a iné. Príjemným spestrením môže byť plavba výletnou loďou na Slanický ostrov, ktorý je pozostatkom jednej zo zatopených obcí - Slanica. Na ostrovčeku sa nachádza kostol Povýšenia sv. kríža, v ktorom je umiestnené múzeum ľudovej plastiky a maľby, diela neznámych ľudových rezbárov a kamenárov z minulých storočí.
|
Babia hora – Oravská Polhora
|
Nachádza sa v CHKO Horná Orava a v Babiogorskom Parku Narodowom na poľskej strane. Je najvyšším vrchom Beskýd, Vonkajších Západných Karpát (1723m.n.m). Jej masív má tvar písmena „V“ a pozostáva z vrcholov Malej Babej hory, Babej hory (Diablak), ktorými prechádza poľsko-slovenská hranica a považuje sa za najsevernejší bod Slovenska.
Je to pomerne náročná túra s takmer tisícmetrovým prevýšením. Pozor na poveternostné podmienky a zhoršenú viditeľnosť. Babia hora výrazne prevyšuje okolitú krajinu, poskytuje fantastický kruhový výhľad zahrňujúci prakticky celú slovenskú Oravu, Tatry a veľký kus poľských Beskýd.
Odporúčame navštíviť aj Hviezdoslavovu hájovňu pod Babou horou.
|
Skorušinské vrchy – Tvrdošín, Oravice
|
Skorušinské vrchy ležia západne od Oravíc. Od samotných Tatier sú oddelené pásom nápadných zníženín zvaných Podtatranská brázda. Na severe a západe susedia Skorušinské vrchy s Oravskou kotlinou a Oravskou vrchovinou. Najvyšším ich vrchom je Skorušina (1 314 m), kde sa týči vysoká kovová veža, z ktorej je fantastický výhľad na Oravu, ale hlavne na blízke vrcholy Západných Tatier.
Mierne namáhavá trasa po červenej značke z Tvrdošína - žel.stanice cez sedlo Pod Oslím vrchom, Javorkovú na hlavný hrebeň Skorušinských vrchov – Skorušinu.
|
